Súčasný systém rozpočtového určenia výnosu dane je založený na prerozdeľovaní dane z príjmov fyzických osôb (zamestnancov a živnostníkov), podmienky ustanovuje zákon č. 564/2004 Z. z. a presné vykonanie nariadenie vlády č. 668/2004 Z. z. Od roku 2026 sa 81,6 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb sa rozdelí medzi samosprávy: 53 % dostanú miestne samosprávy (obce a mestá), 28,6 % samosprávne kraje (samosprávnym krajom sa na stránke nebudeme venovať), zvyšných 18,4 % je príjmom štátneho rozpočtu.
Pri rozdeľovaní sa zohľadňuje niekoľko kritérií, na základe ktorých sa určí, akú sumu dostanú jednotlivé obce. Vyššie spomenuté nariadenie vlády určuje štyri takéto kritériá. Prvé, asi najviac diskutabilné kritérium je počet obyvateľov obce upravený koeficientom nadmorskej výšky. Vzhľadom na jeho absurditu ho rozdelíme na spomenuté dva zložky a budeme sa im venovať osobitne.
Tým pádom máme vlastne päť kritérií, každé z nich má inú váhu vo vzorci. Pri rozdelení výnosu dane najväčšiu váhu má koeficient veľkostnej kategórie obce, a to 38,9 %. Druhú najväčšiu váhu počet žiakov škôl a školských zariadení (27 %), ďalej koeficient nadmorskej výšky (16 %), potom počet obyvateľov obce (12 %) a najmenšou váhou disponuje počet obyvateľov obce nad 62 rokov (6,1 %).
Výpočet podielu obce sa skladá z troch krokov, čo ukážeme na nasledujúcom príklade:
1. Rozdelenie výnosu dane v pomere 53 % - 28,6 % - 18,4 %
Napríklad, ak výnos dane z príjmov fyzických osôb je 1 miliarda eur, miestne samosprávy dostanú 530 miliónov, samosprávne kraje 286 miliónov eur a 184 miliónov eur je príjmom štátneho rozpočtu.
2. 53 % výnosu z dane sa rozdelí na ďalších päť častí na základe vyššie uvedených kritérií
Čiže 530 miliónov sa rozdelí nasledovne:
- podľa počtu obyvateľov obce s trvalým pobytom – 12%: 64 miliónov €
- podľa koeficientu nadmorskej výšky – 16%: 85 miliónov €
- podľa koeficientu veľkostnej kategórie obce – 38,9%: 206 miliónov €
- podľa počtu žiakov škôl a školských zariadení – 27%: 143 miliónov €
- podľa počtu obyvateľov obce nad 62 rokov – 6,1%: 32 miliónov €
3. Určenie podielu jednotlivých obcí
Z jednotlivých medzisúčtov sa určia podiely každej obce. Vzorec vlastne priradí každej obci pomer ku každému z medzisúčtov: vyráta pre nich päť koeficientov, ktorými sú vynásobené jednotlivé medzisúčty a ich súčet tvorí príjem obce z daňových príjmov krajiny (presnejšie zo 53 % výnosu z dane z príjmov fyzických osôb).
Napríklad, ak obec „X” má pomery v poradí 1 %, 0,5 %, 1 %, 0,7 % a 1,2% vo vyššie uvedenom členení, tak podiel obce „X“ sa vypočíta nasledovne:
- suma podľa počtu obyvateľov obce s trvalým pobytom: 64 miliónov € x 1% = 0,64 milióna €
- suma podľa koeficientu nadmorskej výšky: 85 miliónov € x 0,5% = 0,425 milióny €
- suma podľa koeficientu veľkostnej kategórie obce: 206 miliónov € x 1% = 2,06 milióny €
- suma podľa počtu žiakov škôl a školských zariadení: 143 miliónov € x 0,7% = 1 miliónov €
- suma podľa obyvateľov obce nad 62 rokov: 32 miliónov € x 1,2% = 0,384 milióna €
- celkový podiel obce „X“: 4,51 miliónov €
V tomto príklade sme kvôli lepšiemu porozumeniu uviedli vyššie pomery, než aké sú vo väčšine v skutočnosti (a tým pádom aj podiely obcí v skutočnosti), ale reálne fungovanie systému je rovnaký.
Pozrime si podrobnejšie jednotlivé kritériá:
Počet obyvateľov
Najjednoduchšie kritérium. K 1. januáru predchádzajúceho roka sa určí počet obyvateľov obce a z toho sa vypočíta podiel na počte obyvateľov krajiny. Najvyšší podiel má samozrejme hlavné mesto Bratislava (8,8%), najnižší obec Príkra so siedmimi obyvateľmi (0,0002%). Suma z tohto kritéria sa vypočíta ako súčin tohto podielu a príslušného medzisúčtu.
Ak teda k tomuto kritériu sa vypočíta 64 miliónov eur, Bratislava z toho dostane 5,6 miliónov eur, Príkra 128 eur.
Počet žiakov škôl a školských zariadení
Oproti predchádzajúcemu toto je najzložitejšie kritérium vo vzorci. Okrem počtu žiakov niektoré vybrané školy a školské zariadenia na území obce majú aj 16 rôznych špeciálnych koeficientov.
Až do roku 2025 toto kritérium malo najväčšiu váhu vo vzorci, naďalej platí, že najväčší podiel na príslušnom medzisúčte majú tie samosprávy, na území ktorých je najvyšší počet škôl a školských zariadení, resp. sú najväčšie školy a školské zariadenia. Ich podiel sa ďalej zvyšuje, keď na svojom území majú aj niektorý zo 16-tich školských zariadení so špeciálnymi koeficientami. Treba poznamenať, že pri výpočte sa nezohľadňuje osoba zriaďovateľa, čiže rovnako sa započítavajú súkromné, štátne či cirkevné školy fungujúce na území obce.
Počet obyvateľov nad 62 rokov
Podobne jednoduché kritérium, ako v prípade počtu obyvateľov, v zásade funguje rovnako. Z príslušného medzisúčtu každá obec dostane sumu v takom pomere, aký je pomer medzi počtom obyvateľov nad 62 rokov obce a počtom obyvateľov nad 62 rokov krajiny. Najvyšší podiel obyvateľov nad 62 rokov v roku 2024 mala Bratislava (9,45%), najnižší Lipovec (0,00026%). Na základe tohto výpočtu teda Bratislava dostala z vyššieho uvedeného 32 miliónového medzisúčtu 3 milióny eur, Červeňany a Príkra 83 eur.
Kritérium nadmorskej výšky
Síce nariadenie vlády kritérium podľa nadmorskej výšky obce a kritérium podľa počtu obyvateľov berie ako celok, my sa ale obidvom venujeme osobitnú pozornosť. Jednak preto, lebo aj vo vzorci sú vypočítané zvlášť a aj preto, lebo ich fungovanie aj dopad si zaslúžia osobitnú pozornosť.
Základom kritéria nadmorskej výšky je vlastne tiež pomer počtu obyvateľov obce k počtu obyvateľov krajiny, ale tento pomer sa vynásobí koeficientom nadmorskej výšky v rozmedzí 0,75-2. Keďže ide o koeficient, zvyšuje podiel obce, keď má hodnotu vyššiu ako 1 a znižuje, keď má hodnotu nižšiu ako 1. Hodnota nadmorskej výšky, pri ktorom efekt znižovania sa mení na efekt zvyšovania podielu je 300 metrov.
Z 517 obcí s obyvateľstvom maďarskej národnosti iba 18 má zvyšujúci koeficient. 15 z nich sa nachádza v najvyššie položenom okrese s obyvateľstvom maďarskej národnosti – v rožňavskom, dve sú v okrese Rimavská Sobota a jedna v okrese Levice. Jednu tretinu obcí so znižujúcim koeficientom tvoria obce s obyvateľstvom maďarskej národnosti. Najvyšší koeficient patrí obci Demänovská Dolina, jeho hodnota sa rovná presne 2, najnižším disponuje obec s väčšinovým zastúpením obyvateľov maďarskej národnosti Klin nad Bodrogom, jeho hodnota je 0,75.
Koeficient podľa veľkostnej kategórie obce
Ďalší koeficient, ktorý môžeme považovať za diskriminačný, je koeficient podľa veľkostnej kategórie obce. Tento koeficient tiež mení kritérium podľa podielu obyvateľstva, podobne ako koeficient nadmorskej výšky a tiež môže mať zvyšujúci či znižujúci efekt podľa toho, či má hodnotu väčšiu alebo menšiu ako 1. V nariadení vlády je ustanovených 7 veľkostných kategórií s rôznymi koeficientmi. Zvyšujúci koeficient má Bratislava či Košice a mestá s počtom obyvateľov vyšším ako 50 tisíc.
Tento koeficient teda zvýhodňuje veľkomestá: na Slovensku je iba deväť miest so zvyšujúcim koeficientom. To znamená, že podiel týchto miest na príslušnom medzisúčte sa zvyšuje na úkor všetkých ostatných miest a obcí na Slovensku. Zaujímavosťou je, že čím menšia je obec, tým vo väčšej miere prispieva – proporcionálne k svojmu rozpočtu – k plusu veľkých miest.
Toto kritérium vlastne znova aplikuje prvok založený na počte obyvateľstva, v inej podobe a s väčšou váhou, ale v tomto prípade diskriminuje všetky obce Slovenska s výnimkou deviatich najväčších miest.
Poznámka:
Vyššie uvedené čísla slúžia len na ilustráciu. V niektorých prípadoch odkazujeme na údaje za rok 2024, pretože tie sú najnovšie dostupné. Údaje za rok 2025 budú k dispozícii po zverejnení a spracovaní štátneho záverečného účtu, predpokladane v druhej polovici roku 2026.